Neviem ako to funguje na základných školách dnes (a pri stave slovenského školstva asi ani nechcem vedieť), ale za mojich mladých čias sme raz za rok absolvovali, vrámci telesnej výchovy, testy na katedre Telesnej výchovy. Merali nás, vážili nás, a samozrejme ničili rôznymi testami. Tým najhorším testom bola pre mňa obávaná „dvanásť minútovka“, inými slovami beh v trvaní 12tich minút, ktorý sa pre malého obézneho Miška svojou náročnosťou rovnal odbehnutiu maratónu. Behalo sa vždy na 300m škvarovom (pre neskôr narodených, škvara je v podstate uhlie, ktoré sa v chudobnejších podmienkach využívalo ako povrch bežeckých dráh, neskôr bola nahradená tartanom) ovále a po odbehnutí vyzeral človek ako kominár. Dodnes si pamätám, že zaužívaným štandardom bolo odbehnúť aspoň 7 kôl, čo sa rovnalo približne dvom kilometrom. Do roku 1994 boli mojim „rekordom“ 4 kolá a preto som si v poslednom ročníku na prvom stupni zaumienil, že rok 1995 bude pre mňa prelomovým rokom a „zabehnem“ minimálne 5 kôl. Trénoval som naozaj „svedomito“, raz do týždňa som odbehol 20 kôl okolo domu, čo sa rovnalo asi tak trom kolám na škvare, ale ja som bol presvedčený, že to bude stačiť, a že na testy budem pripravený. Aj sa tak stalo, roku pána 1995 prišiel môj veľký deň D a moja „životná“ 12 minútovka. Začiatok som mal slabší, pretože bolo dosť teplo a moje špekačkovité nožičky akosi odmietali prepnúť z chôdze do behu (skromnejšie povedané do rýchlejšej chôdze), a na škvare tiež istý čas trvá kým si zvyknete na to, že Vám pod nohami vŕzgajú kusy uhlia. Ja som na to potreboval vždy len jedno kolo a vďaka mojim kilám som mal už po prvom kole „vybehanú“ dráhu ako majú monoposty F1 po celých pretekoch. Každopádne s pribúdajúcim časom som sa do toho dostal a zhruba dve minúty pred koncom som končil svoje vytúžené piate kolo. Vedel som však, že je vo mne viac a šieste kolo bude sladkou odmenou za moju snahu a vytrvalosť. Dal som do toho naozaj všetko, nemohol som zastať ani na chvíľu, pretože už by som sa asi nikdy nerozbehol. Škvara mi odlietala spopod cvičiek, sliny a sople z tváre, no ja som bol nezastaviteľný. Ostávali posledné desiatky sekúnd a ja som bol v poslednej zákrute, vedel som, že to zvládnem a aj sa tak stalo. Na moju smolu som sa však nechal až príliš uniesť eufóriou z môjho životného výkonu, a za cieľovou čiarou som sa hodil na zem rybičkou. Nasledujúce dva týždne som si z dlaní vyťahoval škvaru, no každý jeden kúsok uhlia mi pripomínal moje malé veľké víťazstvo….
Nezastaviteľný bude aj Váš nedeľný workout, pretože ani Vy nebudete mať počas 12tich minút príležitosť čo i len na chvíľu zastaviť. Pretože každá pauzička Vás oberie o opakovania a tých chcete nazbierať čo najviac, ideálne všetky a možno ešte o pár viac. Verte mi, ten pocit v cieli bude stáť za to!!!
[wod]On a 12-minute clock, 4 rounds of:
1 minute of Kettlebell snatches (24/16)
1 minute of Sit Ups
1 minute of Lunges[/wod]
Kým nespadneš, nevieš aké je to vstať. A je úplne jedno koľkokrát spadneš, dôležité je, že sa vždy dokážeš postaviť a pokračovať v ceste…