Snatch je láska.
Dobre…je takmer ako láska. Ešte presnejšie povedané, snatch je ako akt plynúci z lásky. Ten síce môže zachutiť aj bez lásky, ale s ňou je to krajšie (pre niekoho určite).
Na začiatku každej lásky je ten akt veľmi živočíšny, intenzívny, priam až pudový. Technika ide bokom, pretože jeden z druhého si chce urvať, čo najviac, keďže na začiatku lásky ešte nemáš istoty v podobe hypotéky, alebo nebodaj detí. Ženy hryzú, škriabu, vydávajú hlasné zvuky, muži zase pripomínajú baranov narážajúcich svojim parožím do čerešne s výdržou, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani ultramaratónec.
Časom však potešenie z podobne intenzívneho aktu vyprchá a Ty musíš prísť na spôsob ako tú lásku udržať bez ohľadu na istoty. A vtedy si spomenieš na techniku. Alebo minimálne na romantické filmy, v ktorých síce veľa nahých tiel neuvidíš, no zistíš, že akt lásky nemusí mať len králičie parametre. Z búchania na nebeskú bránu je zrazu ladný pohyb panvou, zrazu pochopíš, že ruky nemusíš mať polhodinu len na prsiach a tiež, že keď zavrieš ústa, tak vankúš nebude oslintaný ako keby si to na ňom rozdali bernardíny.
Na chvíľu z toho možno ostanú obaja aktéri zaskočení, no časom pochopia, že aj s technikou je to celkom fajn a dokonca sa ňou dá mnohé zachrániť. Tak ako sa ňou dajú zachrániť power snatche.
Lebo snatchovať ako nemecký drevorubač vie naozaj každý, no len do momentu, keď sa Ti zachce snatchovať ťažšie váhy, potom to už bez techniky jednoducho nejde, a nepôjde to bez nej ani počas stredajších tréningov.
[wod]10 x 1
Power Snatch[/wod]
Vzpieranie je cesta ako sa ľahšie vysporiadať s každodennými krížmi…
