Angličáky a echo bike patria k jej najobľúbenejším cvikom. Áno, čítate správne a myslím, že všetci uznáte, že ocenenie člen mesiaca, si už len za to viac ako zaslúži. Možno je to tým, že ku CrossFitu sa dostala úplnou náhodou, resp. do neho bola v podstate vtiahnutá, možno sa taká narodila a možno za to môže jej punkáčska povaha, ktorá v nej od teenagerských čias stále drieme. A ktorá jej dodáva energiu na každom jednom tréningu, ktorý v podstate potrebuje ako soľ, lebo bez nich to má s ňou jej okolie veľmi ťažké. A tak sme veľmi radi, že tréningy u nás majú na ňu presne opačný vplyv, a aj vďaka nim má viac energie, zbavila sa bolesti chrbta a hlavne má vždy dobrú náladu. Viac sa už ale o Katke, našej septembrovej „member of the month“ dozviete z jej odpovedí. 

Povedz nám niečo o sebe.

Ahojte! Volám sa Katka, mám 28 rokov a pochádzam z Topoľčian. V Bratislave žijem (už?) štvrtý rok a dostala som sa sem z nevedomosti. Konkrétne takej, že som po vysokej škole nevedela kam chcem ísť. Vedela som len, že nechcem ísť späť do Topoľčian a tiež nechcem zostať v Brne, kde som študovala. Pracujem ako zubná lekárka, takže ma z pochopitelných dôvodov veľa ľudí nerado stretáva (teda aspoň tí, ktorí ma poznajú iba v pracovnom nasadení). Mimo práce a cvičenia musím vždy niekde lietať, a tak sa snažím zariadiť si dni tak, aby som doma netrávila viac času ako je potrebné na nutné domáce práce a spánok. Čas si vypĺňam cestovaním s priateľom, akciami s kamarátmi, alebo ak si to moja práca vyžaduje, školeniami.

Venovala si sa nejakej aktivite pred tým ako si začala cvičiť u nás?

No toto je u mňa zaujímavá a kontrastná cesta. Od malička som bola vedená k pohybu mojou maminou, kedže ma už ako škôlkárku brávala s ňou na aerobik. Ked prišlo na ZŠ na výber mimoškolskej aktivity, skúsila som miestny tanečný súbor mažoretiek, no kvôli prísnym trénerkám som tam vydržala presne 2 týždne. A tak som sa radšej vybrala hudobnou cestou, a to konkrétne k hre na klavír, neskôr na bicích. S tým prišli aj nejaké teenagerské pokusy o kapely a koncerty, a tak sa zo mňa stala šport ignorujúca punkerka. Na strednej som bola ten typ študentky, ktorá mala skoro každú hodinu telesnej výchovy výhovorku prečo necvičiť, a keď som bola k tomu konečne donútená, vždy som bola posledná, ktorá zostala na výber do tímu.
Neskôr som skúšala nejaké babské cvičenia ako zumba, jumping atď., ale nič z toho mi neučarovalo, až prišiel trend HIIT cvičení a tabaty, pri ktorých som si vytvorila pravidelný návyk cvičiť. Bolo to v období kedy som začala študovať na VŠ, a kvôli permanentnému sedeniu nad knihamin som sa vypapala na svoje najväčšie ja. A s tým rozhodne bolo treba niečo urobiť. Nakoniec to bola pre mňa najlepšia psychohygiena popri náročnom štúdiu.

Prečo si začala s CrossFitom?

Začali s ním ľudia okolo mňa a nejak ma do toho vtiahli. Konkrétne ma s CrossFitom zoznámil tréner Marek Barányi, ktorého môžu niektorí poznať podľa rovnomenného hero WODu, ktorý sa každý rok cvičí 9. júna. Môžem povedať, že stál pri zrode topoľčianskeho CrossFitu a prvé CF tréningy sme s ním mali v prenajatých školských telocvičniach. Keďže som ale začala študovať v Brne a domov som chodila málo, našla som si teda CF gym tam, a práve tam sa začala tá pravá láska, ktorá sa v Protone miliónkrát znásobila.

Prečo práve CrossFit Proton?

Po príchode do Bratislavy mi boli od známeho doporučené 3 CF gymy, a tak som teda najskôr volila podľa vzdialenosti od bytu. Popravde prvý, ktorý som skúsila nebol správny výber, a tak som v ňom dlho nevydržala a skúšala ďalej. Nasledoval Proton, a hneď po prvej hodine som vedela, že toto je jednoznačne najlepšia voľba. A prečo? U Vás je to naozaj tá #najlepšiahodinadňa. Od toho ako sú tréningy zostavené a vedené, cez skvelú náladu počas cvičenia znásobenú dobrou hudbou, až po ten nezaplatitelný pocit po kvalitnom rozbití sa. A tiež je skvelé ako trénerský tím pozná moje schopnosti a možnosti, dokonca lepšie ako ja sama. Bez nich by to boli ďalšie dva roky bez progresu.

Významný moment Tvojej CrossFit kariéry, ktorý sa Ti vryl do pamäte?

Jednoznačne prvý ročník súťaže „Last Team Standing“ minulý rok, kedy sme s našim tímom skončili druhí! Čakala som, že vypadneme niekde medzi prvými, no keď som videla, že sa stále držíme, znásobovalo to vo mne pocit, že svoj tím nesmiem sklamať. No aby som nežila len z minulosti, tak tohtoročný camp bol naozaj skvelý zážitok! Za čo chcem ešte raz všetkým zúčastneným poďakovať.
A ešte vypichnem jedno výnimočné sklamanie vrámci súrodeneckej rivality, keď som v OPENe, vo workoute 22.1, veľmi túžila poraziť môjho brata (ktorý je taká moja o 2 roky staršia a múdrejšia dvojička a cvičí v inom gyme v inom meste), a nakoniec som totálne mŕtva skončila s na chlp rovnakým výsledkom 180 opakovaní. Aká je reálne pravdepodobnosť, že sa niečo také udeje?!?!? Tento rok som ho však porazila. OPENu sa nezúčastnil.

Aký je Tvoj najobľúbenejší a najmenej obľúbený pohyb / lift?

Medzi moje najobľúbenejšie pohyby patria tie kondičné, angličáky na všetky spôsoby, box jumpy, wall climby, TTBs a všetky stroje na čele s echo bikeom. To som asi jedna z mála, avšak neznamená to, že ho hravo zvládam. Je to pekelný stroj a neraz som skoro druhýkrát videla, čo som pred tréningom zjedla, ale baví ma hecnúť sa.
Naopak, vyhýbam sa silovým tréningom, a to hlavne jednorázovým maximám. Preto veľakrát neviem svoje PR pri workoutoch, v ktorých sa z nich vychádza. Je to pre mňa stresujúci pohyb, pretože mám pocit, že pri tých váhach stačí stotina nesústredenia (čo u mňa nie je neobvyklé) a zlyhaním v technike (ktorú ešte stále aj tak dobre neovládam) si môžem ublížiť. A ešte nemám rada ten pocit bezmocnosti, keď jednoducho v polke pohybu zistíš, že na to ešte nemáš.

Ovplyvnilo to, že cvičíš CrossFit Tvoj bežný život?

Jednoznačne áno. V prvom rade som pri CrossFite zistila, že pohyb, a teda endorfíny po ňom, sú skutočne najsilnejšou povolenou drogou. V období, kedy sa mi nedarí chodiť cvičiť tak často, ako by som si predstavovala, bývam nervóznejšia ako obvykle. Naopak v dni, kedy si dobre zacvičím, som plná energie a dobrej nálady. V druhom rade som sa vďaka CF naučila lepšiemu držaniu tela a už ma oveľa menej bolí chrbát ako to bývalo kedysi. A v rade treťom mi zmenil pohľad na vnímanie ideálu ženskej krásy a dodal dávku sebavedomia.

Máš nejaký konkrétny cieľ, ktorý chceš dosiahnuť? Vrámci gymu alebo aj mimo neho?

Vrámci gymu by som sa veľmi rada dopracovala k chôdzi na rukaćh a striktným zhybom bez expandra. Mimo gymu mám cieľ na sebe zapracovať osobnostne a lepšie ovládať svoju impulzívnosť. A jedného dňa, keď budem mať viac času, vrátiť sa späť k hudbe.

Prezraď nám niečo, čo o tebe ešte nevieme…

Mám takzvanú filmovú narkolepsiu. Vždy keď sa pustí nejaký film, alebo seriál do 5 minút som „dead“. Bez ohľadu na to, či som doma na gauči alebo v kine. A tiež mám v niektorých momentoch dosť silné ADHD. Som zvedavý človek a kladiem veľa otázok, no v momente, keď ich položím, odpoveď už nepočúvam. V skratke, cieľom môjho mozgu je položiť otázku, no odpoveď ma nezaujíma. A ešte veľmi rada spievam. Keby som nebola zubárka, určite by som chcela byť speváčkou.

Chceš niečo dodať na záver?!

Chcem sa veľmi pekne poďakovať celému trénerskému tímu a Proton členom. Robíte moje dni šťastnejšími a plnohodnotnejšími! Bude mi veľmi ľúto, keď raz budem musieť od Vás odísť, ale dovtedy ma, dúfam, čaká ešte množstvo super zážitkov!

Chceš zažiť najlepšiu hodinu tvojho dňa?

A okrem toho zlepšiť svoje zdravie, kondíciu, postavu a náladu?