CrossFit mu obrátil život naruby, a to aj napriek tomu, že stojky sú pre neho zo zdravotných dôvodov „tabu“. V jeho snahe a odhodlaní zlepšovať sa každým tréningom to však nehrá žiadnu rolu, pretože si uvedomuje obrovský progres, ktorý zaznamenal od svojej prvej návštevy gymu. Po takmer 500vke tréningov už napríklad netlačí bicykel do kopca, hrazda pre neho nie je už len závesné zariadenie, objavil čaro bielkovín a hlavne zistil, že za deň sa dá toho stihnúť oveľa viac, keď človek vstane pred 6tou. Podstatné je, že aj po prvých úspechoch a splnených cieľoch nezaspal na vavrínoch a má chuť neustále sa zlepšovať. Pretože si uvedomuje, že „hard work pays off“, a my silno veríme, že jeho snaha mu už čoskoro prinesie aj jeho vytúžený prvý muscle up! A Vy môžete našemu marcovému členovi mesiaca Pavlovi, držať palce spolu s nami!
Povedz nám niečo o sebe.
Moje meno je Pavel, čo naznačuje české korene. Narodil som sa v Nymburku slovenským rodičom a časť detstva žil pri Prahe, kým sme sa presťahovali do Ružomberka. Vyštudoval som finančnú matematiku, ale nikdy ma nelákalo robiť v banke ani nič podobné, a aj vďaka pobytu v USA ma zavialo k jazykom a v podstate celý profesionálny život sa venujem vzdelávaniu. Teraz som bližšie k 40ke ako 30ke a pracujem ako riaditeľ súkromnej jazykovej školy v Bratislave. Keď necvičím, alebo nepracujem, tak trávim čas s blízkymi ľuďmi, čítam, pozerám Netflix a oddychujem.
Venoval si sa nejakej aktivite pred tým ako si začal cvičiť u nás?
Od malička som bol vedený k športu a vyskúšal trochu gymnastiky (pamätám si jednu zostavu keď som mal možno 6 rokov, ktorá skončila čokoládovou medailou na mojom krku), tenis a hlavne futbal, ktorému som sa aktívne venoval až po vysokú školu, potom už len rekreačne. Jeden čas som pre zdravotné problémy mal dlhšie zakázané športovať celkovo, takže keď som po tomto období začal s CrossFitom mal som pocit, že som predtým nikdy nešportoval. O to viac ma teší kde som, a ako sa vďaka Protonu cítim dnes.
Prečo si začal s CrossFitom?
O CrossFite už dlhšie rozprával dobrý kamarát Kubo (v Protone známy ako Miro), neskôr sa pridal Servi, a tak ma zlákali skúsiť to. Pamätám si, že som cez stránku riešil prvý tréning, a že som tam napísal, že chcem začať až o pár týždňov/mesiacov, že sa dovtedy skúsim trochu dostať do formy, na čo mi Palo odpísal, že práve na to je vstupná konzultácia, aby som zistil, že sa nemusím dostať do formy, aby som začal s CrossFitom, lebo tréningy sú prispôsobené každému. Na to, že sa blížim k 500. tréningu v Protone si celkom živo pamätám Basic a svoje začiatky, ale to asi každý. Vtedy som bol rád, že som sa udržal na hrazde, dnes sa (dúfam) blížim k vytúženému muscle upu (s červenou gumou už bol!).
Prečo práve CrossFit Proton?
Keď som sa rozhodol skúsiť CrossFit ani som nepozeral iné miesta, keďže Proton chválili skôr spomínaní ľudia. To, že aj lokalita mi veľmi vyhovuje bol len bonus. Za tie roky som nikdy nerozmýšľal skúsiť iný gym, keďže tu som veľmi spokojný.
Významný moment Tvojej CrossFit kariéry, ktorý sa Ti vryl do pamäte?
Významných momentov bolo, a dúfam, že bude určite veľa. Viem ako som obdivoval členov Protonu, ktorí sa vedeli zavesiť na hrazdu a ísť jeden „pull up“, alebo „toes to bar“ za druhým, kým ja som začínal na kruhoch a rozmýšľal či sa tam niekedy dostanem. Pamätám si keď som o pár mesiacov neskôr po tréningu skúšal kippované pull ups, a dal 2-3 nadviazané pokusy a počul: „Pekne Pavel!“ hneď od dvojice trénerov. Pamätám si prvé „toes to bary“, niektoré významné váhy na činke (100ka v drepe, 80 pri power cleane a dalšie). Živo si pamätám každého jedného „Murpha“. A potom skvelý „Christmas cup“, a šesť workoutov za deň, Openy a iné akcie, ktoré Proton vymýšľa a/alebo organizuje, aby sme sa tu cítili ešte lepšie.
Aký je Tvoj najobľúbenejší a najmenej obľúbený pohyb / lift?
Ako je asi jasné z toho čo som už napísal, baví ma hrazda. Mám skoro 2 metre a 100 kíl, takže to nejde až tak ľahko, ale ak máme čas skúšať si veci po tréningu, väčšinou ma nájdete na hrazde. Takže od „pull upov“ až po (snáď čoskoro) muscle up, toes to bary, to ma baví aj keď mi to nie vždy vo workoute ide tak ako očakávam. Určite dlhšie trvalo kým som sa naučil správne pracovať s činkou, ale teraz mám rád hlavne power cleany (aj keď ako nedávno povedala Tina, to všetci, a všetci si myslíme ako nám to ide a realita je inde :D), a celkovo sa teším na tréningy kde sa pracuje aj s ťažšími váhami.
Zdravotné obmedzenie mi stále nedovoľujú byť dlhšie dole hlavou, takže nerobím stojky, wall walky ani nič podobné. Čo ma mrzí, lebo to je niečo čo ma láka a jednoducho vyzerá dobre. Ale je toľko iných pohybov a cvikov, že to nevidím ako problém.
Vyslovene neobľúbený pohyb asi nemám (odkedy v gyme nie je Assault bike), ale je ich ešte veľa ktoré neviem (pistols, legless rope climb, ..) a ktoré mi nejdú tak, aby som bol spokojný (rope climb, double unders a ďalšie).
Ovplyvnilo to, že cvičíš CrossFit Tvoj bežný život?
Určite áno. Vidím, že to čo sa na začiatku môže zdať nedosiahnuteľné, chce len veľa snahy a skúšania k uskutočneniu. Zmenilo mi to harmonogram celého dňa a týždňa – niekedy bolo vstávanie skoro ráno vcelku problém, teraz som tak 4x týždenne hore pred 6ou, aby som už 6:30 stál pred tabuľou v Protone. Určite to ovplyvnilo aj to ako sa stravujem, čo a kedy jem. Tým sa nechcem tváriť, že by som dodržiaval nejakú diétu alebo sa úplne obmedzoval, ale viac riešim kedy jem, konzumujem viac bielkovín a pod. Pamätám si jeden moment, boli sme na bikeoch v Tatrách, možno rok do môjho členstva v Protone. A ja som nikdy nebol úplne dobrý v šliapaní do kopca a pomerne rýchlo som to vzdal a tlačil keď bol kopec príliš strmý, alebo dlhý. Tu sme šliapali do jedného z dlhších kopcov, také steady stúpanie a vo vnútornom monológu mi moje „staré ja“ hovorí: „Načo sa ešte trápiš? Zosadni, potlačíš, nič sa nestane.“ Do toho sa objavilo nové „Proton ja“ a vraví: „Kde je problém? Nohy? Vládzu! Dýchať vládzeš? Vládzeš! Tak pekne šliap!“ (ak to niekto čítate Palovým hlasom, nebude to náhoda). Kopec som samozrejme vyšliapal.
Máš nejaký konkrétny cieľ, ktorý chceš dosiahnuť? Vrámci gymu alebo aj mimo neho?
Napíšem sem len ten v rámci gymu, a možno keby som to písal o pol roka skôr alebo neskôr, bolo by to niečo iné, no teraz je to určte ten muscle up. Zatiaľ veľmi nepozerám čo príde po ňom (ok, asi ring muscle up), ale vôbec sa nebojím, že by som sa v CrossFite dostal do stavu, že nie je čo zlepšovať. V každom prípade je skvelé vidieť na sebe, ale aj ostatných, že to naozaj funguje, že keď chodíme pravidelne a odmakáme si každý tréning tie zlepšenia prídu, a že to robenie workoutov v Rx nastavení je len otázkou toho kedy, nie či…
Prezraď nám niečo, čo o tebe ešte nevieme…
Rozmýšľal som čo sem napísať, a úplne náhodne mi napadlo to, že keď sme sa presťahovali do Ružomberka, tak som mal som 10 rokov, starší brat Marek cca 12 a mladší Radek cca 8. Mama rada rozpráva o tom, že nás do pol roka všetci doktori na urgentnom príjme poznali po mene. Som rád, že sme boli aktívne deti 90. rokov, stále vonku, s loptou alebo bez nej, a že (drobné) zranenia boli bežnou súčasťou nášho detského života. Neviem či som mohol vybrať viac „random“ fakt.
Chceš niečo dodať na záver?!
Je to možno už trochu „cliché“ v týchto Member of the month rozhovoroch, ale chcem úprimne poďakovať celému tímu Protonu za skvelú prácu, ktorú robíte, za výborne naprogramované a pripravené tréningy (aj keď tomu zase až tak nerozumiem), za atmosféru, ktorú vytvárate, za komunitu ľudí, ktorá vznikla (pozdravujem „mojich“ 6:30 spolutrpiteľov!). Netvrdím, že hodina v Protone je najlepšou hodinou úplne každého môjho dňa (aj keď to často platí), ale rozhodne je to hodina na ktorú sa vždy teším. Hodina počas, ktorej stretávam ľudí, s ktorými sa cítim dobre aj keď je to často veľmi náročné, resp. práve preto, hodina kedy vidím, že ťažká práca prináša ovocie (pozdravujem Frasera), a niečo čo ma stále nadšene baví, o čom veľa rozprávam, čítam a hlavne čo rád a často robím. Máte moje uznanie a vďaku.
Je mi cťou byť súčasťou CF Proton rodiny.
Chceš zažiť najlepšiu hodinu tvojho dňa?
A okrem toho zlepšiť svoje zdravie, kondíciu, postavu a náladu?