Member Of The Month – Júl 2020 – Roman

Keby ste si mali obraz o našom júlovom MoM vytvoriť len na základe jeho fotografii doplňujúcich nasledujúci text, tak by ste zrejme len neveriacky krútili hlavami, prečo sme vybrali človeka s tak utrápeným výrazom tváre?! Netreba však súdiť „knihu“ podľa obalu, lebo tá o Romanovi síce na prvý pohľad vyzerá ako román od Kinga, no tí, ktorí ho už stretli na niektorom z tréningov vedia, že je to skôr príbeh plný pozitívnej energie a dobre načasovaných vtipov. Jeho slovné zvraty ako napr. „som zapečený ako francúzske zemiaky“ by mohli pokojne zľudovieť a jeho zodpovedný prístup k tréningom by mohol byť príkladom pre všetkých, ktorí sa radi vyhovárajú na množstvo práce, prípadne množstvo detí a manželiek. Roman síce priznal manželku len jednu, no jeho dvaja synovia mu dajú určite dostatočne zabrať, o to máme väčšiu radosť, že si dokáže nájsť čas aj na tréning. Viac sa už o ňom dozviete v nasledujúcich riadkoch…

Povedz nám niečo o sebe.

Ahojte. Väčšina ľudí ma pozná hlavne z tréningov naprieč rannými slotmi, ktoré bookujem podľa aktuálnej dennej agendy doma a v práci. O niečo menšia väčšina zároveň vie, že sa volám Roman a to je tak asi všetko, takže využijem túto jedinečnú príležitosť na to, aby som sa stručne predstavil. Meno by sme mali… Pre niektorých, zo social channels a iných kruhov, som tiež známy pod prezývkou Rumun, za ktorou netreba hľadať nič mimo slovnej hračky. Mám 37 rokov, som ženatý a aktuálne disponujem tandemom “divočákov” zvaných Eduard (6), a Maroš, zvaný aj Murph,-y (5). Vyštudoval som masmediálnu komunikáciu, s odborom masmediálne štúdiá, paradoxne však pracujem v odbore marketing, čo bol obor druhý, ktorý som si nevybral. :)

Od ukončenia štúdia na VŠ, až po súčasnosť, pracujem v mediálnej (nie kreatívnej) agentúre s globálnym presahom, ktorá ma na starosti strategické plánovanie a nákup reklamných kampaní, s ktorými sa môžte stretnúť naprieč rôznymi médiami. Tu som vystriedal rôzne pozície, no aktuálne sa už 5. rok snažím viesť celý online-ový team v agentúre. Práca ma baví a napĺňa, k čomu do značnej miery prispieva aj team skvelých ľudí, s ktorými pracujem. Voľného času veľa neostáva, väčšina je dedikovaná rodine. Okrem toho ma baví tráviť čas s kamošmi, či už na pive, na koncerte alebo kdekoľvek to ide. Ak vyjde čas a je chuť, rád varím, hlavne práve pre kamošov alebo pre kolegov vo firme. Cez koronu som si totiž vybudoval celkom slušnú averziu voči vareniu doma, keďže som s manželinou nahrádzal škôlkarsku jedáleň. Ďalej z voľného času sú to klasiky ako: hudba, filmy, čítanie čohokoľvek, niekedy poker, keď neboli deti, tak aj rybolov.

Venoval si sa nejakej aktivite pred tým ako si začal cvičiť u nás?

Noooo takto…ja som vyrastal takmer 3 dekády na konci Petržalky, časť Lúky a veľmi veľkú časť som trávil na ihrisku a v jeho príľahlých zákutiach. Tam sme o športové aktivity nemali vôbec núdzu. Ako deti sme bývali zavesení na preliezkach, kde sme hrávali slepú babu alebo “naháňačku”. Neskôr sme hrali, fakt veľmi často a dlho, futbal, nohejbal a tenis v kombinácii s “vybíjanou” a to dokonca do nočných hodín pod lampou. Istý čas som hrával futbal za klub a školu, za školu som aj súťažne plával, keďže sme mali na škole bazén, kde sa dalo trénovať. V zime to boli zase hodiny stravené na ľade na zamrznutom Draždiaku, prípadne Chorvátskom ramene v kombinácii s behom do kopca na zasneženom príľahlom kopci kvôli sánkovačke, v lete zase in-lines, bike a kúpanie. V detských časoch som bol ovplyvnený bojovými filmami nahratými na VHS s nemeckým dabingom, preto začal navštevovať karate klub, avšak túto aktivitu som musel nečakane ukončiť kvôli škaredému ekzému na rukách. V pubertálnych časoch, kedy sa človek začina názorovo formovať a vyhraňovať, som sa začal stretávať, či už s nespravodlivosťou, niekedy až šikanou zo strany okolia a prostredia, v ktorom som vyrastal. Mal som potrebu sa voči tomu brániť, preto som začal chodiť do posilky a neskôr som k tomu pridal muay thai, dokopy asi 5 rokov. To sa ukázalo ako prospešné po stránke ako fyzickej, tak mentálnej.

Prečo si začal s CrossFitom?

Väčšina mojich aktivít, vrátane muay-thai, sa značne obmedzila, keď som nastúpil do práce, kde som trávil pomerne veľa času a to v kombinácii so stresom a nie veľmi vyváženou stravou. Kilá nabehli pomerne rýchlo a tie som sa snažil zhodiť sálovým futbalom (tu som si privodil roztrhnutie predného krížneho väzu v kolene) a občasnou posilkou, a to ráno pred prácou a so spánkovým deficitom. Do toho sa pridala kúpa bytu a jeho svojpomocná prerábka – ďalšie kilá navyše. Prehupol som sa cez kilečko a všetko mi odrazu bolo malé. Keďže nakupovanie zbytočných, nepotrebných vecí a plytvanie nimi, mi veľmi pochuti nie je, dať sa do poriadku a normálu, bol pre mňa schodnejší variant. Kvôli zraneniu kolena muay thai neprichádzal do úvahy, no snažil som sa hľadať aktivitu, ktorá by ho možno aspoň trochu dokázala zastúpiť, čo sa vyčerpania a vynaloženej energie týka. :) Rozhodol som sa hľadať tam, kde som skončil. Tesne pred kúpou bytu som sa totiž cez kamarátku ocitol na funkčnom tréningu. Hľadal som niečo v blízkosti práce a zistil som, že rovnaký tréning s rovnakým trénerom je asi 2 minúty pešo od práce. Tak v novembri 2014 viedli moje kroky práve tam. Myslel som si, že chodím na Crossfit, ale Crossfit som zažil prvýkrát asi v Protone, kde som od septembra 2018. Ničmenej, vôbec tie tréningy neľutujem, pretože som popritom podstúpil aj operáciu kolena, z ktorej som sa práve vďaka aktívnej regenerácii a tréningom pomerne rýchlo zotavil. Do Protonu som na základe predošlých skúseností z tréningov až tak veľmi do neznámeho nešiel, teda okrem vzpierania. :)

Prečo práve CrossFit Proton?

O Crossfit som sa laicky začal zaujímať už počas tých funkčných tréningov a veľa cvikov, ktoré ma mohli baviť mi v danom programming chýbali. Z tohto dôvodu som sa začal trochu nudiť (chýbala pestrosť), ale zároveň som si začal uvedomovať určitú stagnáciu a tiež mi chýbal profesionálnejší prístup vedenia tréningov. Odstupom času som začal vnímať aj odlišnosť prístupu predtým a potom, to mi vyslovene prekážalo. S tým záujmom o Crossfit som narazil pochopiteľne aj na Proton. Zväčša cez sociálne siete (zrejme v rámci cielenia a remarketingu) a pri niektorých vašich FB postoch, bola tagnutá aj moja spolužiačka zo strednej, pozdravujem Zuzku. Postupne som prelúskal celú stránku aj s článkami, v tom čase sa dokonca zverejňoval programming aj na webe, takže som sa dopracoval aj k oveľa širšej škále cvikov a pohybov. Odpoveď na tvoju otázku…”A prečo nie?” Išiel som pragmaticky, cez key benefits: mám to v takom veľmi dostupnom triangli: domov – gym – práca, na presuny 5 – 7min. Ak do toho zapasujem paletu dostupných tréningových slotov, z ktorých si môžem vyberať plus vybavenosť gymu (tu som mal odsledovanú, keď som chodil ešte do starého gymu po Puori D3)…ideal. Prišiel som – skúsil som – ostal som, pretože ďalší benefit v podobe prístupu trénerov a systém vedenia tréningov, mi nedáva najmenší dôvod skúšať niečo iné. Všetko sa mi navyše potvrdilo počas korona obdobia, super zvládnutý management a práca s členmi gymu, a ja som tomu len rád, že sa zverujem “do rúk” ľudom, ktorí pristupujú k svojej práci profesionálne.

Významný moment Tvojej CrossFit kariéry, ktorý sa Ti vryl do pamäte?

Tých momentov je samozrejme viac. Prvý a pre mňa najpodstatnejší bol moment, kedy som switchol zo zmluvy 3x týždenne na vstup neobmedzený, pretože sa mi celkom masívne vybudoval tento super návyk. :) Tam to celé začína. Už po 3och mesiacoch som vedel skákať DUs, ktoré mi predtým nešli asi 2-3 roky. Inak klasika, prvý Bar Muscle Up s aj bez expandera, prvý Murph a ešte 500m row na čas, kedy som naozaj spadol z vesla. V neposlendom rade prvý Open, kedy som pri C2B drbol na zem ako keď hodíš pytel zemiakov z vlečky, aaahahahahhah. Super pocit je aj, keď si pri thrustroch napáliš činku do spodku nosa. Veľmi výživné. V tomto prípade zároveň vidím určitú paralelu s tým thajským boxom. :)

Aký je Tvoj najobľúbenejší a najmenej obľúbený pohyb / lift?

Na Crossfite sa mi páči komplexnosť tréningového systému, že Tvoj pohybový aparát dokáže byť pripravený na ľubovoľnú záťaž, pričom v tréningu dokáže ponúknuť širokú variabilitu pohybov a cvičení. Dobrý atlét je komplexný atlét. Ja ním síce nie som, ale snažím sa. Z tohto dôvodu sa aj cez tie, nie moc obľúbené cviky a pohyby, dokážem prekusnúť. Najviac ma bavia asi gymnastické cviky, ktoré nie sú úplnou samozrejmosťou a vedie k nim strastiplná cesta: HSPU (ideálne strict) a BMU. Mám rád DUs, veslo aj so SkiErgom, nenávidím však AirBike. Bavia ma výskoky, ideálne čo najvyššie. Burpees neurazia, ani nenadchnú… a veľká činka? Sila by bola, ale technika je za humnami, takže tam je čo doháňať a zlepšovať, ale cviky s ňou ma tiež veľmi bavia.

Ovplyvnilo to, že cvičíš CrossFit Tvoj bežný život?

Ani nieee, vôbeec…v minulosti som nevedel vstať do posilky na 8,00, teraz keď treba, vstanem 4:50 a nie som múmia. Nechodím spať o 2.00, ale vytuhnem už o 23.00, ak nie aj skôr. Zdravšie stravovanie mi vo vykrmovacej fáze tiež veľa nehovorilo. 2x si rozmyslím, či si dám 7 veľkých, alebo 4 malé a hlavne ako často. V “100+kg” období som fučal ako kompresor, aj keď som šiel výťahom, teraz beriem divočákov na chrbát počas prechádzky, hlavne keď to strašne hrajú na to ako nevládzu, ale to sa zase musí aj mne chcieť. Vybrať si môžem či pôjdem “Carry Walk” s 25kg alebo 17kg človiečikom. Zvyknem ich aj striedať. No a v neposlednom rade jedna dôležitá zmena, že do práce nechodím zamračený a vybrúsený ako diamant, ale pekne vychillovaný s pokojom. Mimo to, v zásade bez zmien.

Máš nejaký konkrétny cieľ, ktorý chceš dosiahnuť? Vrámci gymu alebo aj mimo neho?

Ako som spomínal, podarilo sa mi vybudovať celkom fajn pozitívny návyk a za ten som vďačný. Nepriamo som možno k tomuto návyku doviedol aj manželínu. Chodí cvičiť síce inam, ale tak snáď niekedy prekročí aj prah Protonu. Ostatok sú mikrociele, ktoré prídu iba tréningom, lebo na konci dňa to za teba aj tak nikto neodmaká.

Prezraď nám niečo, čo o tebe ešte nevieme…

Fúúú, čo také….jááááj, no minimálne cez 15 rokov som svoj čas delil ešte medzi rôzne punkové kapely, ktorých som bol členom, v jednej z nich som strávil dokonca 14 rokov života. Sú stále aktívni, z čoho mám radosť.